Rusovce.info - rusovsky portal : O úradoch a úradníkoch

O úradoch a úradníkoch

Sekcia: Imobility
Stránka: 1

V úradoch sedia úradníci, ktorí sú tam preto aby riešili žiadosti i sťažnosti občanov. Sú to úradníci štátnej správy i samosprávy. Všetci sú platení z peňazí daňových poplatníkov a preto by sme všetci očakávali, že takýto úradníci budú k nám ústretoví, nebudú nás posielať od dverí k dverám, nebudú vyžadovať všelijaké nadbytočné výkazy, potvrdenia, overené či neoverené kópie, navyše ak tieto doklady dávno majú alebo si ich sami môžu vyžiadať v inom úrade.

čítajte ďalej

Stránky: 1 2 3

Autor: Palm, 13 Mar, 2008 [09:52 UTC]

3 x komentované

Komentáre

Diskusia k tomu z inej WWW stránky :

reagovať

Od: Gabo (14.3.2008, 18:14)
Príklad: Na oficiálnej stránke Úradu práce, soc. vecí a...., je uvedené: "Doklady potrebné k vydaniu označenia č. 01 na vozidlo prepravujúce občana s ťažkým zdravotným postihnutím (ďalej ?�ZP), odkázaného na individuálnu prepravu 1. Písomná žiadosť o osobitné označenie na vozidlo prepravujúce občana s ťažkým zdravotným postihnutím, odkázaného na individuálnu prepravu. 2. Doklad totožnosti (občiansky preukaz). 3. Preukaz občana s ťažkým zdravotným postihnutím. 4. Posudok vydaný úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, príslušným podľa miesta trvalého pobytu občana s ?�ZP, s uvedením, že v oblasti mobility je občan odkázaný na individuálnu prepravu podľa ust. § 17 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov. Písomnú žiadosť na vydanie osobitného označenia a preukazu môže doručiť aj splnomocnenec, na základe splnomocnenia, podpísaného oprávnenou osobou, ktorej podpis bol úradne overený príslušným úradom. Kolková známka v hodnote 100,- Sk - správny poplatok." Podotýkam, že ďalej uvádzajú, že žiadosť sa podáva na Krajský úrad ! Dnes je 15.03.2008, a pokiaľ viem, krajské úrady boli zrušené ! Odhliadnúc od toho, prečo by nemal stačiť preukaz totožnosti a oficiálny preukaz o ťažkom zdravotnom postihnutí, kde je okr. iného uvedená aj potreba asistenta pre postihnutého občana. A prečo by "úrad" nemohol už pri vydávaní preukazu ?�ZP ponúknuť občanovi okamžite aj osobitné označenie bez ďaľších žiadostí a potvrdení ?! Úrady trestajú paušálne všetkých, ktorí toto označenie potrebujú a chcú len preto, že niekto zneužíva osobitné označenie vozidla. Takýchto zneužívateľov treba prísne trestať a nie šikanovať oprávnených občanov.

Od: Gabo (14.3.2008, 18:31)
Príklad druhý : Colná správa ja správcom spotrebných daní. Občan-podnikateľ, ak chce kupiť a predať fľašku alkoholu, alebo "poldecák", potrebuje k tomu povolenie colného úradu, aj keď nemá nič spoločné so spotrebnými daňami, ba dokonca nemusí ani chápať zmysel spotrebných daní. Aby povolenie dostal, musí podať písomnú žiadosť, doloženú originálom živnostenského listu a originálom výpisu z registra trestov. Pritom každý znalý vie, že živnostenský list sa bez originálu výpisu z registra trestov nevydá. Načo potom dokladať ten istý doklad znovu ?! Alebo bazírovanie na origináloch živnostenského listu - veď každý úradník má prístup do živnostenského registra a jednoducho a rýchle si môže overiť, že predložená kópia je pravdivá !

Od: Gabo (14.3.2008, 23:05)
Príklad tretí : Diagnóza "sclerosis multiplex" - ľudia, ktorí ju stretli, vedia o čo ide. Je to dnes nevyliečiteľná choroba, teda postihnutí sú, obrazne povedané, odsúdencami na doživotie. Dá sa pribrzdiť, či pozastaviť jej rozvoj, pomocou relatívne drahej liečby. Manželke diagnostikovali túto chorobu vo veku 45 rokov. Ešte bola chodiaca, dokonca pracovala, no postupne sa jej stav zhoršoval. Bola nútená zanechať zamestnanie a v priebehu necelého pol roku bola uznaná do invalidity so 70 %-ným postihnutím. Spomínanú liečbu nedostala lebo už "prekročila 45-ku". V priebehu roku už bola odkázaná na invalidný vozík. V ďaľšom roku dostala od Sociálnej poisťovne obsielku, že sa má dostaviť pred lekársku komisiu poisťovne, "lebo je predpoklad, že sa jej zdravotný stav zlepšil" a aby doniesla výsledky príslušných vyšetrení. Dovetkom bolo dôrazné upozornenie, že keď sa nedostaví, bude jej pozastavený invalidný dôchodok. V podstate sme sa potešili, lebo z listu nepriamo vyplynulo, že na túto diagnózu sa asi objavil účinný liek. Nebolo tomu tak. Len úradníci - lekári z posudkovej komisie nám vysvetlili, že takto postupujú voči všetkým invalidom, bez ohľadu na diagnózu. Prišli sme a odišli sme so zmiešanými pocitmi a navyše aj so slzami v očiach.

Od: Gabo (14.3.2008, 23:29)
Príklad ...., nie, nebudem pokračovať, hoci príkladov by som mal ešte niekoľko. Som presvedčený, že SF si tieto a ďaľšie "príklady" osvojí a ich riešenie zakomponuje do svojho politického akčného programu a keď mu voliči dajú možnosť, budú ich aj realizovať. Chcem preto vyzvať potenciálnych diskutérov, aby svoje poznatky poskytli Slobodnému fóru touto, alebo inou cestou a aby ho zaviazali na ich riešenie, čo bude predpokladom k tomu, aby sme ho volili pri najbližších voľbách.

Od: jana (18.3.2008, 19:53)
Pracujem na UPSVaR, presne na odelení peňažných príspevkov na kompenzáciu ?�ZP tretí rok. Mám niekoľkoročnú pracovnú skúsenosť aj z iných oddelení v rámci UPSVaR a taktiež som pracovala v súkromnej obchodnej spoločnostii, ktorá kládla vysoké nároky na výkonnosť a produktívnosť zamestnancov. Aj keď sa max. snažím odosobniť, pociťujem ľútosť a dezilúziu po prečítaní Vášho príspevku. A nie je to len tento príspevok, akoby sa vrece roztrhlo v médiách s vyjadreniami: "úradníci platení z našich daní /kde, komu ide moja daň, o ktorú je moja mzda každý mesiac znížená/, šikanovanie, výmýšľanie zbytočných potvrdení, úradnícka nevýkonnosť, naťahovanie času, zneužívanie právomoci". Mnohokrát som sa zamyslela nad tým, že sa poobzerám po inom zamestnaní. Prečo naďalej zotrvávam? Vo finančnej motivácii to nie je, občania by boli prekvapení koľko taký "úradník" s vysokoškolským vzdelaním /ktoré je mimochodom podmienkou/ a praxou zarába. Médiá a takmer všetky politické strany sa zasadzujú za adekvátne finančné ocenenie učiteľov a zdravotných sestier, my "sociálni pracovníci" v štátnej správe im len ticho závidíme tento záujem a neskutočne "nízke platy". O tých svojich v zmysle zákona musíme zachovávať mlčanlivosť. Pracovné tempo, psychická záťaž a rizikovosť pracovných podmienok, zodpovednosť pri výkone rozhodnutí, ktoré sú všetky preskúmateľné súdom ďaleko prevyšujú nad inými povolaniami, dovolím si konštatovať, vzhľadom k mojim predošlým pracovným skúsenostiam. Uvedomujem si, že to bude znieť ako klišé, ale pokiaľ sa nájde denne aspoň jeden človek, ktorému som pomohla a ktorý vyjadrí spokojnosť s mojou službou /a to mi verte že sa nájde a nielen jeden/ budem ja a mnoho ďalších kolegov trpezlivo znášať útoky, všeobecné, paušalizované urážky a podobné často subjektívne polopravdy, ktoré o nás vytvárajú skreslený a hanlivý obraz u širokej verejnosti. Tiež si uvedomujem a neočakávam, že to množstvo spokojných a vďačných klientov mi niekedy verejne vyjadrí uznanie.

Od: Gabo (19.3.2008, 06:09)
Milá Jana. Keď som čítal článok o úradoch a úradníkoch, neuvedomil som si, že za činnosťou úradov je množstvo konkrétnych ľudí, ktorí svoju prácu vykonávajú často poctivo a obetavo (nájdu sa aj nepríjemní a nevrlí). Skôr som vnímal článok ako kritiku legislatívy a množstva interných predpisov a usmernení, podľa ktorých pracovníci úradov konajú a ktoré znepríjemňujú a zťažujú život odkázaným občanom. Preto sa, ak to vôbec môžem urobiť, ospravedlňujem za autora článku. Naozaj to vyzerá tak, ako to popisujete. Problém je v systéme a v legislatíve.

Od: Andrej Poracký (19.3.2008, 11:03)
Milá pani Jana, veľmi pekne ste to napísala. Viem o čom hovoríte, vie to iste aj pani Gričová. Pôvodne som mal rozpísaný text o pôvode Zákona o sociálnej pomoci, o porovnaní európskych sociálnych systémov, ale potom som si uvedomil, že nebudem "prilievať olej do ohňa", lebo téma ľudí spostihnutím je veľmi citlivá a mohlo by prísť k dezinterpretácii. Pani Gričová má v mnohom, čo píše pravdu, avšak je potrebné mať na pamäti, že sociálny systém a kompenzácie sú naviazané na štátny rozpočet a žiaľ, na Slovensku je dosť "vychytralých" občanov, ktorí zo sociálnych dávok celkom úspešne žijú. Zdravím a držím palce, nech Vám entuziazmus vydrží čo najdlhšie. P.S. A ešte jedna rada: nečakajte na prejav vďaky.

Od: Elena (23.3.2008, 06:56)
Milá pani Janka, autor Gabo, zabudol napísať - česť výnimkám. To ste Vy. Ja však podnikám od r. 1990 a stretávam sa veru s rôznymi úradníkmi na rôznych úradoch. Doslova od Ašu až po Čiernu nad Tisou... Môj poznatok je takýto: Na Slovensku prevládajú v úradoch nevrlí úradníci, ktorí sa nevedia odosobniť... Nebudem tu uvádzať fakty, ale nikto ma o opaku nepresvedči... Ja som to zažívala na vlastnej koži... V Čechách a to mám skúsenosi z rôznych kútov - sú milí, usmievaví, ochotní. Až som niekedy nechcela veriť, že to som práve bola na úrade... Raz po dlhom čakaní v poradí pre nejakú pečiatku na jednom z obvodných úradov Prahy, vyšlo na mňa poradie presne po 12.hod. Nasledovala obedňajšia hodina: úradníčka ale pracovala ďalej, vzala nás, vybavila a až tak odišla na obed. Máme v rodine telesne postihnutého. Dodnes nemá vybavený parkovací preukaz, lebo odmieta chodiť po úradoch. Dokonca do krajského mesta - kvôli obyčajnému preukazu na parkovanie. Áno, agenda je veľmi zložitá. A to mne vždy vysvetľujú - viete lebo v minulosti sa preukazy zneužívali pre bohatých. Nuž pýtam sa: dokedy budú odkazaní na parkovací preukaz stíhaní kvôli zneužitiu preukazu. Namiesto toho, aby boli postihnutí podvodníci - a možno je ich 50? - tak tento štát šikanuje stovky a tisíce skutočne postihnutých ľudí. Ale na Slovensku je to tak.

Od: novak (20.3.2008, 14:12)
Zdá sa, že téma úradníkov je nekonečná. Kopnúť si do nich je povinnou jazdou každého politika. Mám taký pocit, že všetci úradnici sú tu len preto, aby nám škodili. Samozrejme, tak ako všade inde, aj medzi nimi sú takí. Ale ja mám viac šťastia na serióznych ľudí, o ktorých nikto nikde nenapíše. A čo tak politici? Na čo sú dobrí oni. 150 poslancov len na centrálnej úrovni so 100 tisícovími platmi, asistentmi príspevky od štátu v miliónových hodnotách, čo toto má znamenať. Je smiešne, ak zopár zúfalcov, ktorí sa tvária ako všetko chcú dobre pre ľudí, kopú do úradníkov, len preto, aby oni mohli vyciciavať daňových poplatníkov.

Od: novak (20.3.2008, 14:16)
Zdá sa, že téma úradníkov je nekonečná. Kopnúť si do nich je povinnou jazdou každého politika. Mám taký pocit, že všetci úradnici sú tu len preto, aby nám škodili. Samozrejme, tak ako všade inde, aj medzi nimi sú takí. Ale ja mám viac šťastia na serióznych ľudí, o ktorých nikto nikde nenapíše. A čo tak politici? Na čo sú dobrí oni. 150 poslancov len na centrálnej úrovni so 100 tisícovími platmi, asistentmi príspevky od štátu v miliónových hodnotách, čo toto má znamenať. Je smiešne, ak zopár zúfalcov, ktorí sa tvária ako všetko chcú dobre pre ľudí, kopú do úradníkov, len preto, aby oni mohli vyciciavať daňových poplatníkov.

Od: Gabo (20.3.2008, 15:20)
Zvestovatelia zlých správ nikdy neboli obľúbení. Často boli aj popravovaní tými, ktorí ich správy prijímali. Aj v tomto prípade, veľká časť "úradníkov" v prvej línii, čo sú v priamom styku s občanom, sú vnímaní ako zvestovatelia zlých správ. Oni totiž občanovi zvestujú, čo od nich naša legislatíva a byrokracia vyžaduje, keď sa hlásia o svoje práva. Preto sú terčom útokov a hnevu postihnutých. Je mi to ľúto, lebo osobne poznám viacero ľudí, čo pracujú ako spomínaní úradníci a popri tom to sú vynikajúci ľudia s rozumnými názormi. Už predtým som spomenul, že toto je problém legislatívy a čiastočne aj výchovy. Legislatívu je schopná meniť strana, ktorá je pri moci. Treba k moci posunúť tie správne strany. Karácsony Gabriel.

Anonym (IP: 82.119.233.2) | 24 Mar, 2008 [12:54 UTC]

Bariéry

reagovať

Bariéry I.
Manželku rozbolel zub. Je pripútaná na invalidný vozík s nevyliečiteľnou diagnózou, preto je registrovaná v zubnej ambulancii v mieste svojho bydliska. Nie je schopná dlhšiu dobu sedieť na vozíku, preto sme telefonicky dohodli návštevu v zubnej ambulancii na konkrétny čas. Ten čas nadišiel. Dostavil som sa, aj s manželkou k zubárovi asi s desaťminútovým predstihom. Mimochodom, procedúra nastupovania a vystupovania z auta, nie je v týchto prípadoch nič jednoduché.
Prvé prekvapenie ! So štandardným invalidným vozíkom sme sa kvôli šírke dverí, nedostali ani do čakárne. Musel som si zabezpečiť druhý vozík, na ktorý sa manželka presunula cez úzke dvere do čakárne a tam si znovu musela presadnúť na pôvodný vozík. Tá istá procedúra sa zopakovala aj pri odchode.
Druhé prekvapenie ! Hoci sme boli objednaní na 10,30 h, na ošetrenie sa dostala až o 11,30 h. Podotýkam, že sme tam išli s boľavým zubom a v čakárni nebol žiadny akútny prípad.
Tretie prekvapenie ! Manželka aktívne pracovala najmenej tridsať rokov a celý čas bola zdravotne poistená. Zubárka má uzatvorenú zmluvu s jej zdravotnou poisťovňou a podľa ústavy SR, má nárok na bezplatnú zdravotnú starostlivosť. Pri odchode však od nás vypýtali 220.- Sk za “dočasné ošetrenie hlbokého zubného kazu”.
Poznámka : Ide o konkrétny, reálny prípad zo života, ktorý sa udial 19.septebra 2008. Zámerne neuvádzam lokalitu a lekára, nakoľko predpokladám, že toto nie je prípad ojedinelý a neviaže sa výhradne na zubárov.

Opatrenia pre našich volených zástupcov do parlamentu:

1.Zabezpečiť, aby lekári, ktorí nemajú bezbariérový prístup do svojich ambulancií, nemohli svoju prax vykonávať .

2.Vhodnou formou neustále pripomínať ľuďom, na ktorých sú iní ľudia určitým spôsobom odkázaní, že nemajú právo sa voči nim chovať neeticky, neľudsky a povýšenecky.

3.Zabezpečiť, aby ľudia, ktorí si celý život plnili svoje občianske povinnosti voči štátu, mohli reálne užívať svoje ústavné právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť.

Gabo | 20 Sep, 2008 [14:43 UTC]

Bariéry

reagovať

Bariéry II.

V poštovej schránke sme našli oznámenie z pošty o zásielke do vlastných rúk pre moju manželku, ktorá je upútaná na invalidný vozík a je odkázaná na pomoc inej osoby. Informoval som sa, či mi zásielku vydajú ako manželovi, na čo som dostal odpoveď, že ju môže prevziať len osobne. Rešpektujem to. Absolvovali sme pretu neľahkú procedúru nasadnutia a naloženia do auta a vybrali sme sa na poštu.
Prekvapenie prvé : Na poštu vedú k okienkam strmé schody v počte cca 20 – žiadna iná možnosť !
Niet šance sa tam vyštverať s invalidným vozíkom. Pri okienku mi poradili, že mi zásielku môžu vydať, pokiaľ sa preukážem plnou mocou od manželky s úradne overeným podpisom. Dobre. Vybrali sme sa teda na neďalekú matriku, ktorá je na Miestnom úrade.
Prekvapenie druhé : Na miestnu matriku vedie cca 20, ešte strmších schodov, ako sú na poštu. Naviac tak úzke, že je problém navzájom sa vyhnúť dvom oproti idúcim osobám. Tu by mi manželku na vozíku nevyniesli hore ani dvaja statní muži. Ale aspoň som si to obzrel.
Prekvapenie tretie : Aj keby sme sa tam dostali, nič nevyriešime, lebo je utorok, a v utorok sa neúraduje. Ani matrika, ani podateľňa, ani ostatné, teda nie pre verejnosť, nie pre občana.

Poznámka : Keďže si myslím, že toto nie je až tak všeobecný a bežný jav, tak tentoraz uvádzam, že tento príbeh sa odohral v r. 2008 v Mestskej časti Bratislava – Rusovce.

Opatrenia pre pre našich volených zástupcov v parlamente :

1.Zaviazať ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií, aby najneskôr do jedného roka vyriešil a zrealizoval bezbariérový prístup k poštovým službám na celom území SR.
2.Iniciovať novelu zákona o obecnom zriadení, ktorá by uložila všetkým samosprávam v krátkom čase odstrániť fyzické bariéry, ktoré obmedzujú prístup niektorým skupinám občanov k službám miestnych úradov.
3.V tej istej novele zákona o obecnom zriadení uložiť poskytovanie služieb miestnych úradov každý pracovný deň v potrebnom rozsahu.

Gabo | 20 Sep, 2008 [14:48 UTC]

Stránka: 1/1

Pridajte svoj názor

Posting comments:

Use [http://www.foo.com] or [http://www.foo.com|popis] for links.
HTML tags are not allowed inside posts.