O úradoch a úradníkochSekcia: ImobilityStránka: 2
Zvlášť poľutovaniahodný ale zároveň aj odsúdeniahodný je fakt, ak úradník znepríjemňuje život ťažko zdravotne postihnutého človeka alebo jeho rodiny. Ten kto má problém s mobilitou, ten kto má problém so sluchom, zrakom iste zažil už nejednu nepríjemnú situáciu pri kontakte s úradníkmi, najmä na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny, paradoxne teda na úrade, kde by ste očakávali najväčšiu ústretovosť a pochopenie.
Šikanovanie a byrokracia v našom štáte stále akosi nemá konca kraja. Úradníci si nás mýlia s poštármi, keď nám neustále prikazujú posielať a doručovať nové a nové potvrdenia, ktoré si sami vymýšľajú väčšinou nad rámec zákona. Úradník nevidí v nás človeka, ale len akúsi „stránku“, ktorá otravuje a ruší jeho pracovný čas, ktorý je pre neho dôležitý na iné činnosti, než venovať sa občanovi. Mimo stránkové dni (mimochodom nemajú oporu v žiadnom zákone) jednoducho nič nevybavíte. Občania prispôsobujte sa úradníkom. Vy ste tu pre nich, nie oni pre Vás. To, čo musí v súkromnej firme zvládnuť jeden zamestnanec za týždeň, tým sa štátny úradník dokáže zamestnať na celý mesiac. Úradníkov totiž neplatíme za urobenú prácu, ale za prácu určenú zákonom. A potom platíme ďalších úradníkov, pretože keď sa odvoláte voči rozhodnutiu alebo napíšete sťažnosť, tak sú to kontrolóri, ktorí v úradníckej práci nájdu hromadu chýb musia o tom napísať správu. Kolotoč byrokracie je nekonečný. Nikoho však nezaujíma ak úrad prijme nezákonné rozhodnutie, čo bude s občanom a ako dlho mu bude trvať kým sa dovolá spravodlivosti. O tom ako vyzerá prosociálna politika štátu voči ľuďom s ťažkým zdravotným postihnutím sa dá presvedčiť napr. pri vybavovaní žiadostí o peňažný príspevok na kompenzáciu. Postup vybavovania žiadosti je totiž rôzny podľa jednotlivých úradov práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSvaR) a prístup úradníkov je tiež odlišný. Niektoré úrady požadujú osobnú prítomnosť žiadateľa, na iné stačí poslať žiadosť s prílohami poštou či podať do podateľne. Niektoré úrady žiadajú aj dokumenty, na ktoré nemajú právo, napríklad kópie občianskych preukazov, kópie kartičiek od účtu žiadateľa, kópie kópií a podobne, niektoré si pýtajú doklady postupne, aby ste sa nenudili a behali hore dole po úradoch. Ak úrad žiadosť zaznamená začne plynúť lehota konania...Plynie a plynie, nič sa však nedeje. Správne orgány akými sú aj ÚPSVaR, sú pritom povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Až keď prihára a termín vybavenia 60 dní sa blíži, úradník si spomenie, že občan s ?�ZP nedoložil ešte nejaký nepodstatný doklad, preruší konanie a naťahuje čas...Veď čože, šéf ho za to nepotrestá, naopak pochváli... príkaz je šetriť... ale na úkor koho, to sa nahlas nepovie! Najskôr sa človek s ?�ZP dočká prekvapenia vo forme posudku, ktorý s ním nikto nekonzultoval a teda nemá sa ako voči nemu vyjadriť. Pritom zákon o správnom konaní jasne hovorí, že správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Ako pekne sa to číta! Odvolať sa nemôžete voči posudku, ale len voči rozhodnutiu, avšak aj to je viac menej zbytočné pretože druhostupňový orgán komunikuje so žiadateľom ešte menej ako prvostupňový a tak len potvrdí správnosť rozhodnutia. Potom sa môžete už len súdiť. To je cieľ, to je zámer - kto z nás sa naozaj chce súdiť? Fraška a byrokracia. Je to zarážajúce, že kedykoľvek ideme my, ľudia s ?�ZP niečo od úradu žiadať (niečo, čo nám zákon umožňuje ), cítime sa ako by sme žiadali niečo navyše, cítime sa ako paraziti, príživníci. Stále nám totiž pripomínajú že sa systém zneužíva! Preto zrejme na niektorých internetových stránkach úradov práce, sociálnych vecí a rodiny nájdeme takýto oznam „Zneužívanie sociálneho systému oznamujte na bezplatnú telefonickú linku:0800191222“. Nikde sa však nedozviete kde má právo podať oznam občan za zneužívanie právomoci úradníka, za šikanovanie, za byrokraciu. Stali sme sa obeťami byrokracie. Chceš od štátu pomoc? Najskôr by si mal vyzdravieť, aby si vládal behať po úradoch, od sociálnej poisťovne, k notárovi, zamestnávateľovi a drnkať od všetkých potvrdenia, ktoré od nás vyžaduje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Nie nestačí kópia rozhodnutia o výške tvojho dôchodku, ktorú ti posiela Sociálna poisťovňa. Ty musíš ísť osobne do Sociálnej poisťovne a vyžiadať si POTVRDENIE. Ako keby si takéto potvrdenie nemohli posielať úrady medzi sebou, načo aj, keď je tu občan - poštár! Nech sa denne namáha a postará ako sa do barierových úradov dostane, to nie je vec úradníka, úradník si len plní svoje povinnosti. A čo ?�ZP občan? Či má na to síl a prostriedky to úradníka nezaujíma. Neuposlúchnutie pokynov úradníka znamená, že prídete o príspevok. Ale aby ste to nemali také jednoduché- to nie je beh na dlhé trate, čiže vybavovanie za 60, 90 dní - čas aký má úrad na to aby vybavil vašu žiadosť. Vy musíte zvládnuť beh na krátke trate. Iba 8 alebo pri odvolaní 15 dní vám úrad dá na to, aby ste všetko stihli, ak nie máte smolu. Predkladať doklady ktoré sú nadbytočné, opakované chodenie pre potvrdenia od lekárov aj keď vaša choroba, postihnutie sú nevyliečiteľné, neustále posudzovanie donekončna pri každej žiadosti o príspevok a dokazovanie, že ste ?�ZP, chodenie pre pečiatky od lekárov , úradníkov, to svedčí o byrokratickom štáte, to je aj šikanovanie.
|
Miestna samospráva
