Keď sa v Rusovciach rúbe les...

...žiadne triesky nelietajú. Všetci zainteresovaní sú spokojní. Veď lesa máme dosť, nie?
Áno, je to tak. V Rusovciach sa plánuje vyrúbať asi 1 ha lesa a na týchto pozemkoch sa majú stavať rodinné domy. Oznam o tomto fakte sa na nástenke nášho úradu objavil týždeň po voľbách. Ide v prvej fáze o 224 (slovom dvesto dvadsať štyri) stromov a sú v lokalite „bývalý Maďarský dvor“. Keď som sa o tom dozvedel, bol som šokovaný – a to napriek tomu, že som v kritickom čase „bol pri tom“. Čítajte ďalej, prečo.

Ako je možné, že sa má rúbať les a namiesto neho sa má stavať? Pred voľbami boli predsa všetci za zachovanie charakteru Rusoviec, za územie podľa predstáv občanov a nie developerov... a teraz toto?

Keď sa však pozrieme bližšie, je to svojim spôsobom naozaj v poriadku. Dôvodom je, že tento zámer v skutočnosti náš starosta presadil už v roku 2002 a s poslednými voľbami má spoločné len to, že ide o toho istého starostu. Vtedy sa totiž menil príslušný územný plán, len si zrejme nikto nevšimol, že sa jedná o les. Na to, čo sa vtedy presne dialo, je zaujímavé pozrieť sa bližšie – je to relevantné aj pre dnešok.

Zámer

Za akciou zmeny územného plánu bola dohoda starostu Dušana Antoša s majiteľom pozemkov, istým Jánom Jonatom, bývalým komunistickým spravodajským dôstojníkom Pohraničnej stráže (viac o tomto pánovi TU). Pán Jonata, ktorý už bol v tom čase exekútorom, prisľúbil mestskej časti, že vybaví získanie 100% vlastníckeho podielu na pozemkoch v susediacej lokalite (na mapke ide dnes o domy vpravo od vyznačenej časti) od Slovenského pozemkového fondu, kde chcel zároveň on získať 1/3 pozemkov.

Zmena územného plánu

V tom čase som bol členom stavebno-bytovej komisie, takže si na túto kauzu dobre pamätám. V júni 2002 predložil starosta na zastupiteľstvo materiál a my sme sa k nemu vyjadrovali.

V dôvodovej správe starosta písal, že chce „územie zmeniť na IBV s tým, že rodinné domy by mohli byť v redšej zástavbe s väčšími parcelami. Na tomto území sa toho času nachádza bývalý Maďarský dvor v rámci výstavby vodného diela SVD Gabčíkovo. Tak isto je tam skládka odpadov, ktorú by bolo možné z predaja pozemkov zlikvidovať a tak isto by bolo možné získať finančné prostriedky na ďalší rozvoj MČ Rusovce vzhľadom na skutočnosť, že majiteľ druhej polovice pieskového honu nám dá k dispozícii zdarma pozemky na zámenu so SPF s tým, že recipročne chce späť 1/3 pozemku z daného územia.

A ďalej: „Získané pozemky by sa mohli použiť či už na vyčistenie Rusovského kanála, revitalizáciu parku, ktorú máme na pláne, alebo na opravu terajšieho domu záhradkárov a pod. Samozrejme, že každá zmena má aj negatívne ohlasy... jedno je však isté, že zmeny by mali MČ stáť minimálne finančné prostriedky, ba dokonca dovolíme si tvrdiť, že by mali byť efektívne pre MČ či už formou financií alebo formou majetku do budúcnosti.

V grafickej prílohe bola vyšrafovaná navrhovaná časť, v ktorej však nebolo nijako zaznačené, či ide iba o spomínanú skládku a priestor, používaný ako skladisko.

Naša komisia 20. 6. 2002 aj po obhliadke územia, kde videla, že nejde len o skládku, ale aj o lúku za ňou, vydala k tomuto zámeru negatívne stanovisko. Toto stanovisko som výnimočne osobne išiel vysvetliť poslancom. Bohužiaľ, vtedajší poslanci nevzali argumenty komisie. Ich dôvody, prečo schváliť tento zámer, boli nasledovné:

1. Ide o skládku. Kedy ju sami zlikvidujeme? Na to obec nemá peniaze.
2. Navyše, obec z toho bude mať finančný či majetkový benefit.
3. A nakoniec, ak by sme nesúhlasili, majiteľ je „veľké zviera“ – presadil by si to aj tak a my by sme z toho nič nemali.

Celá debata, vedená starostom, sa na onom zasadnutí točila okolo toho, či máme alebo nemáme zastavať smetisko a či si to vlastník nepresadí aj bez nášho súhlasu.

Všimli ste si na celom procese niečo zaujímavé? Máte pravdu. Nikde nepadlo ani slovo o tom, že ide z veľkej časti o les. Dôvodová správa o tom mlčí, na mapovom podklade to zaznačené nebolo, poslanci hovorili iba o smetisku, ani pri obhliadke sme si to nevšimli (priznávam, mea culpa).

Poslanci teda rozhodovali o zastavaní smetiska, navyše s výhľadom finančnej injekcie pre Rusovce. A rozhodli, že áno. Trúfam si tvrdiť, že nikto z nich nevedel, že rozhoduje aj o lesnom pozemku.

Samotný územný plán bol mestským zastupiteľstvom zmenený o pár rokov neskôr. Mestskí poslanci tak vyhoveli rusovským, ktorí svojim rozhodnutím zmenu žiadali.

Ako to dopadlo s benefitom pre obec

Pánovi Jonatovi sa jeho plán nepodaril. Pozemky, ktoré chcel získať od SPF, nedostal. Zábezpeku, ktorú dal obci, mu obec vrátila a všetko bolo v poriadku. Teda až na to, že sme mu zadarmo previedli pozemky z takmer bezcenných na extrémne hodnotné.

Ale obec nakoniec predsa len profitovala. To, čo sa nepodarilo jemu, podarilo sa pánom, stojacim za firmou Relax Pro (spoločnosť, s ktorou starosta úzko spolupracuje; MČ s ňou má spoločný podnik ROT s.r.o). SPF nakoniec previedla pozemky na obec, z čoho profitovala táto firma aj obec. Detaily tejto obchodnej transakcie nepoznám, išlo už o samostatné jednania. Isté však je, že nič z toho, čo bolo uvedené v citovanej dôvodovej správe, sa neuskutočnilo.

Výrubové konanie

Výrubové konanie, ktoré beží dnes, je rozdelené na dve fázy: na pozemkoch, ktoré sú na obrázku vyznačené modrou a na pozemku, vyznačenom červenou farbou, čo je dnes (a bol aj v roku 2002) súvislý les. Pre úplnosť, parcely označené žltou patria inému majiteľovi a je otázkou času, kedy príde rad aj na ne (inak povedané, tých 224 stromov nie je vôbec konečné číslo).

Ochrániť tento les dnes, keď je územný plán na dané parcely definovaný ako zastavané územie, je z hľadiska obce prakticky nemožné. (Ale načo aj? Veď to obec chcela, aby sa tam stavalo.) Jediná možnosť zostáva pretrvávajúci nesúlad v územnom pláne: ten istý lesný pozemok, ktorý starosta presadil, aby bol stavebný, je definovaný ako biotop európskeho významu v rámci územného systému ekologickej stability, ktorý je súčasťou územného plánu. Investor bude tento fakt bagatelizovať, faktom však je, že to je dôkaz o nesprávnosti jeho transformovania na stavebný pozemok a tiež asi jediná teoretická možnosť, ako sa dá tento les ešte zachrániť. O tom, či má prednosť vzácny biotop alebo to, že ide o stavebnú parcelu, bude musieť rozhodnúť vyššia inštancia.

Každopádne to je už mimo možností obce. Občianske združenie Natura Rusovce sa prihlásilo ako účastník výrubového konania a ak bude potrebné, tak na rozpor v územnom pláne upozorníme my a budeme žiadať o rozhodnutie, čo má prednosť. A zostáva nám len dúfať v nemožné.

Kto za to môže?

Na celú kauzu môžeme mať dva pohľady. Jedným je, že bol dodržaný zákon, takže bolo všetko v poriadku. Tiež môžeme argumentovať, že peniaze, ktoré sme takýmito obchodnými dohodami získali pre obec, boli potrebné a vynaložil sa na zveľadenie obce (na čo presne, už ťažko dohľadáme).

Môžeme sa však pozrieť aj z iného uhla. Dnes, keď sú tie peniaze nenávratne minuté a ideme rúbať les, si môžeme položiť otázku: stál nám takýto obchod za to? A máme vôbec morálne právo takýmto spôsobom rozširovať obec do lužného lesa?

Nech je to akokoľvek, ak tu existuje nejaká vina, nie je včerajšia, je historická. Svoj diel nesú vtedajší poslanci, ktorí si neoverili skutočnosť, komisia (vrátane mňa), ktorá si tiež mala všimnúť, že ide aj o les (i keď musím dodať, že sme boli proti výstavbe), mestskí poslanci, ktorí celú zmenu odobrili, ale najmä starosta, ktorý celý podnik vyjednal a presadil.

Ak by sme však zostali pri tomto konštatovaní, zostali by sme na povrchu. Tu nejde o osobu starostu a už vôbec nie o pár Rusovčanov, ktorí vykonávali svoj poslanecký mandát zrejme s dobrým úmyslom, ale neustrážili to, čo mali.

To, čo môže za túto kauzu a na čo je potrebné poukázať, je poňatie komunálnej politiky ako podnikateľského zámeru. Zásadný problém bola totiž už dohoda s pánom Jonatom, ktorá je iba jedným z mnohých svedectiev, ako vyzerá takýto štýl politiky: obchodné dohody, zaranžované tak, aby z nich profitovala aj obec, ale ktorých neodňateľným prvkom je obchod. Základom obchodu, samozrejme, je, že jeho účastníkom ide o zisk. Prehráva v tomto prípade „iba“ príroda.

Nejde tu teda len o kostlivcov, vyskakujúcich zo skrine minulosti. Možno sa ešte pár podobných objaví, ale dôležité je iné: kým bude vedenie obce orientované takto podnikateľsky, kým bude chápať obec ako eseročku, podobné obchodné dohody s pozemkovými podnikateľmi budú súčasťou našej politiky naďalej. Bez ohľadu na to, ako sa bude volať starosta.