Sú komisie miestneho zastupiteľstva len "fraškou"?

Je členstvo v komisii pri miestnom zastupiteľstve možnosťou pomôcť a ovplyvniť veci v našej MČ alebo je to len "fraška" na uspokojenie zvedavých občanov?

Zriadiť komisie miestneho zastupiteľstva nie je povinnosťou. Je to slobodné rozhodnutie zvolených zástupcov – poslancov. Schváliť jednotlivých členov musia nadpolovičnou väčšinou.

Každý, kto sa rozhodol byť v niektorej z komisií a sledoval schvaľovanie jej členov si určite pamätá, že o miesta v niektorých z nich sa viedli malé „boje“. Aj keď sú komisie len poradnými orgánmi a poslanci nemajú povinnosť sa ich stanoviskom pri hlasovaní riadiť.

Prečo sa teda občania do komisií hlásia? Jeden z dôvodov je, že sú odborníci na danú problematiku, ďalším to, že ich zaujíma dianie v obci, pocit, že majú kontakty a schopnosti, ktoré by mohli v určitých veciach pomôcť.

Ja som sa stala členom komisie pre kultúru, školstvo a šport. Považujem to za poctu, za možnosť pomôcť vo veciach, na ktoré zo známych dôvodov v rozpočte MČ peniaze nie sú. Nemôžem robiť zázraky, ale môžem využiť možnosti, ktoré mám, či už pracovné alebo súkromné, či už finančné alebo materiálne.

Tak ako každý som sa potrebovala pri prvom stretnutí zoznámiť s problematikou a témami, ktorými sa „moja“ komisia zaoberá. Niektoré mi boli vzdialené, iné blízke. Hneď na prvom stretnutí som však narazila na jeden problém – ťažko mi bolo s predloženými návrhmi polemizovať, súhlasiť alebo nesúhlasiť, keď som podklady k daným veciam dostala až priamo na mieste. Trošku ma to rozladilo, ale povedala som si, že je to zhoda okolností a verila som, že to už nabudúce bude lepšie.

Keď mi bol oznámený termín ďalšieho stretnutia komisie, obratom som si vyžiadala podklady – tieto som však z miestneho úradu, odkiaľ prišla pozvánka, nedostala. Prišla však uspokojujúca odpoveď – budeme riešiť na mieste Majáles, podklady nie sú. V mojej, pravdepodobne naivnej predstave, som už videla nejaký „brainstorming“ ohľadom toho, ako by sa dal spraviť veľký majáles za málo peňazí. Opak bol však pravdou. Predsedníčka komisie dostala od kultúrnej referentky rozpis toho, čo má zabezpečiť naša MČ a my ostatní sme mohli akurát sľúbiť, že prídeme pomôcť s občerstvením. Drobné pokusy o pomoc v inej oblasti či o zmenu naplánovaných vecí sa ukázali nepriechodné, nakoľko všetko už bolo zariadené a dohodnuté.

Takisto predsedníčka komisie p. Dubovská prišla s potrebou riešenia Rusovských novín. Síce pozvala p. Farkašovského, ktorý túto tému načrtol na zastupiteľstve, ale zabudla dohodnúť súčasnú šéfredaktorku p. Hrubú. Naša diskusia, ku ktorej sme nemali žiadne podklady (ani o financovaní, ani o štatúte novín a ani o pravidelných rubrikách) k ničomu neviedla a tento „problém“ sme odložili zasa na ďalší mesiac.
Odchádzala som z tohto stretnutia s pocitom, že kultúrna komisia je len formálna záležitosť. Niečo na uspokojenie občanov. A dodnes mi vŕta v hlave červík pochybnosti – sú všetky komisie MZ rovnako neefektívne? Ak mám len nečinne sedieť a byť informovaná, moje členstvo sa stáva formálnou záležitosťou a nie prácou. Zbytočným zabíjaním času – a to prestane aktívneho človeka po čase baviť.

Ak mám v kultúrnej komisii zmysluplne pracovať, potrebujem, tak ako každý, ku svojej práci podklady vopred. Len po ich preštudovaní ich môžem pripomienkovať či odporučiť na schválenie. Verím, že takýto postup, štandardný v každej spoločnosti, začne čoskoro fungovať aj tu a čas, ktorý komisii venujeme, bude využitý efektívne a pre dobro každého občana.