Aká môže byť komunálna politika?

Aké podoby môže mať lokálna politika v menšej obci, povedzme tak veľkosti Rusoviec? Nie je náhodou vždy o tom istom, len s iným obsadením? A aký má dopad na život v obci? Skúsme sa spolu pozrieť na bežné aj možné formy komunálnej politiky – čo dobré prinášajú a aké riziká predstavujú.

Pri tomto zamyslení by som chcel upozorniť na jednu vec: dôležité je podľa mňa nielen, ako sa daný typ správy obce prejavuje navonok, ale aj to, aké má myšlienkové základy. Spôsob vnímania vzťahov a zmyslu verejnej služby zvykne nenápadne presiaknuť do celkového fungovania úradu či poslaneckého zboru a vytvára rámec, v ktorom obec funguje. Na prvý pohľad ide o neviditeľnú vec, ale tieto myšlienkové základy spoluvytvárajú atmosféru, akéhosi „ducha obce“.

Nasledovný výpočet nie je profesionálnou analýzou a nerobí si nárok na úplnosť. Vychádzam zo subjektívne zažitého – čo ale nemusí byť na škodu veci, pretože žijem v Rusovciach a táto úvaha je o Rusovciach.

Rodinná politika

Komunálna politika v dostatočne malej obci môže nadobúdať rodinný charakter. Ľudia sa navzájom poznajú, vedia o svojich dobrých aj horších stránkach, mnohí si tykajú. Problémy sa riešia prirodzene, bez veľkej byrokracie.

Neznie to zle, však? Rodinný typ politiky má naozaj veľkú výhodu v tom, že má blízko k ľuďom.

Avšak odvrátenou stránkou rodinného poňatia politiky je, že má veľkú náchylnosť byť v skutočnosti súbojom rodinných klanov. Akonáhle sa k tomu zvrhne, je pre spoločenstvo deštrukčný. Namiesto služby verejnosti ide zrazu o rodinkárstvo a boj proti pokrvným nepriateľom. Príslušnosť k rodu určuje vzťahy.

Pod takýmto vedením sa môže obec blížiť svojim vzorom na Sicílii. To, že každý každého pozná, môže znamenať aj, že sa s polovicou ľudí úprimne neznáša.

Podnikateľská politika alebo Obec ako eseročka

Politika, ktorú vykonávajú podnikatelia a menežéri a vnášajú do nej punc svojho chápania sveta, vyzerá úplne inak. Rodinné väzby už nie sú také dôležité, vedenie spravuje obec s podnikateľským duchom. Výhodou je, že podnikatelia dokážu všeličo vybaviť, dokážu zmenežovať veci, ktoré sú pre obec objektívne dôležité.

Odvrátenou stranou tohto uchopenia verejnej služby je vnímanie sveta ako boja – pretože v podnikaní vždy potrebujete byť lepší, ako vaša konkurencia. A tak namiesto boja Kapuletovcov proti Montekovcom prichádza boj proti podnikateľskej konkurencii. To sú v jemnejšej forme politickí oponenti, v drsnejšej všetci, čo majú iný pohľad na veci. Tiež tu je veľké riziko prepájania biznisu s politikou, tak typické pre našu krajinu.

Pri takomto vedení obce sa ľahko dostaneme do stavu, v ktorom pomaly zaniká jej zmysel. Obec dokáže udržiavať a dokonca aj budovať infraštruktúru, ale ľudia žijú za svojimi múrmi, o spoločenský život strácajú záujem, prirodzený aktivizmus zaniká. Nakoniec, aj ten spoločenský život je len predĺženou rukou konkurenčného boja záujmových politických skupín.

Politika ako služba komunite

Na úvod vysvetlenie: pod slovom „komunita“ chápem nielen všetkých občanov obce, to slovo má aj hlbší význam. Komunita predstavuje ľudí, ktorí sú schopní navzájom komunikovať a spolupodieľať sa na spoločnej veci – v našom prípade na živote obce.

Politika ako služba nestačí. Aj tá rodinná či podnikateľská politika je službou, nie však všetkým, ale len vybranej časti. Tu však prvýkrát hovoríme o poňatí správy obce, ktoré nehľadá nepriateľa.

Pre tento typ politiky je typický občiansky prístup a skôr spájanie, než rozdeľovanie. V praxi môže vyzerať rôzne, ale zachováva si hlavný princíp služby a rozvíjania celého spoločenstva.

Rizikom tohto poňatia môže byť neprofesionálnosť: dobré úmysly nemusia vždy viesť k želanému výsledku.

Takéto vedenie obce má potenciál vytvárať komunitu. Zachovať rôznorodosť a zároveň budovať spoločenstvo, vťahovať ľudí do správy vecí verejných a spoločenského života.

Ako sme na tom v Rusovciach?

Pre popísané rozdelenie platí to isté, čo pre všetky reálne typológie: realita nezvykne ísť presne podľa šablón a spravidla nezapadá do jedinej kolónky. Napriek tomu to rozdelenie má zmysel v zorientovaní sa, kde asi sme a kam smerujeme.

Ako je teda na tom naša obec? Myslím, že má prvky všetkých typov – niektorých (bohužiaľ) viac a niektorých (bohužiaľ) menej. V „starých Rusovciach“ sa ešte stále zachováva klanové vnímanie vzťahov. Patríš k tamtej rodine? Tak potom je všetko jasné. Mám ťa prečítaného. Tiež tu máme typické podnikateľské myslenie, s pozitívnymi stránkami, ale aj vrátane chápania vedenia politiky ako boja proti konkurencii. Zároveň sú tu aj prvky občianskeho uchopovania vecí, tie sú však dnes zastreté nánosmi prepájania a miešania troch zložiek: občiansky aktivizmus sa prestáva dať rozpoznať od politického PR a má blízko k podnikateľskému sektoru. Pojem občianskeho aktivizmu je u nás zahmlený nejasnosťou, čo je čo.

A čo je ideálom? Ak čakáte, že označím tretí typ ako jediný správny, mýlite sa. Z každého treba vybrať tú dobrú časť, na čo sa otvára priestor najlepšie práve v menšej obci. Politika, a obzvlášť lokálna, má mať blízko k ľuďom, vnímať prirodzené rodinné aj iné komunity. Tiež potrebuje dobrého manažéra so zdravým podnikateľským duchom, inak by rezignovala na dôležité funkcie obce. Ale mala by si nad tým všetkým zachovať základné smerovanie: politika je služba ľuďom, a to všetkým, celej komunite. Mala by spájať, nie rozdeľovať. Hlavným posolstvom lokálnej politiky by nemal byť boj, ale spolupráca. Ten popísaný tretí štýl politiky by mal mať predsa len navrch.

Dúfam, že k tomu raz budeme smerovať. Zatiaľ tomu tak nie je.