Spomienka na Mariána Šišku

Rusovce smútia. Opustil nás výnimočný človek. Starostlivý otec. Oddaný manžel. Poslušný syn. A úžasný priateľ. V hlave sa nám premietajú chvíle, ktoré sme mali možnosť zažiť v jeho spoločnosti. Stále si nevieme pripustiť, že sa s ním už neporozprávame.
Sú medzi nami ľudia, ktorých prítomnosť je taká samozrejmá, že si ju ani neuvedomujeme. Urastený muž so srdečnou tvárou ovenčenou šedinami a čierne obočie prezrádzajúce jeho skutočný vek. Stále ho máme pred očami, ako sa pohybuje medzi stolmi v Aréne, pozorne sleduje, či je všetko v poriadku, a ak nie, tak to okamžite osobne zariadi. Nie náhodou sa Aréna stala miestom, kde sa stretávajú rusovčania i cezpoľní, susedia a kamaráti. Vychýrená zmrzlina, sobotňajšia tancovačka pri živej hudbe vo dvore. Áno, u Šišku sa spolu vedeli baviť ľudia bez rozdielu veku, vzdelania a presvedčenia. U Šišku sa každoročne varil guláš a udeľovala cena zlatej varešky a bojovalo o ňu 25 družstiev. A Marián mal vždy naporúdzi rezervný kotlík pre náhodilého zábudlivcu. Na vianočného kapra zaručene čerstvého sme tiež išli na istotu k Šiškovi. A aj túto obyčajnú kúpu kapra Marian premenil na nezabudnuteľné predvianočné stretnutia pri halászle a varenom vínku, či punči. Kapríka sme si vždy odniesli s jeho neopakovateľným komentárom.

Jeho skutky siahali ďaleko. Do Arény prichýlil kukulienkovské lampiónové sprievody, fašiangové oslavy, stretnutia rusovčanov pri čaji a vínku. Vždy vytvoril atmosféru zábavy, priateľstva a susedskej spolupatričnosti. Vždy poskytol kúsok svojho veľkého srdca nám ostatným ..... a ten kúsok si navždy zachováme v podobe krásnych zážitkov a spomienok na tieto stretnutia.
Svoje dobré meno a povesť nikdy neváhal riskovať v dobrej veci. A poskytol ho aj vo veci zblíženia pôvodných a nových Rusovčanov. Záležalo mu na tom, aby spolu žili v zhode a pohode. Záležalo mu na všetkom, preto sa snažil aktívne prispieť k pozitívnym zmenám vo verejnom živote Rusoviec. Stal sa pojítkom medzi starými a novými Rusovcami. Stal sa poslancom, zvoleným najvyšším počtom hlasov zo všetkých kandidátov. A ľudí zastupoval verne a spravodlivo. Do posledného dychu.

V živote človeka sú chvíle, o ktorých vieme, že prídu, a predsa nás ich príchod prekvapí. Aj Mariána dlhé roky trápila ťažká choroba, nechcel sa jej poddať. Úporne sa jej bránil, chlapsky sa s ňou pasoval, rovnako ako so všetkými ťažkosťami vo svojom živote. Nepoznal únavu, nedbal na čas, bol ochotný vždy stáť na svojom mieste. Jeho život bol krátky, ale bohatý. Naplnený láskou k svojim najdrahším, obetavosťou vo svojej práci, pochopením k svojmu okoliu.

Milý Marian, nikdy si nestál o veľké vďaky. Nikdy si nepotreboval veľké gestá. Vždy si bol ochotný pomôcť, keď to niekto potreboval. Robil si to prirodzene, nie pre obdiv ostatných. Utekal si pred mikrofónom, pred kamerami aj pred každou zvýšenou pozornosťou zameranou na Tvoju osobu. A tak dovoľ, aby sme sa Ti poďakovali aspoň teraz takto verejne. Pred niekoľkými rokmi si prišiel s nápadom, či by deti z Kukulienky nechceli pustiť malého kapríka do jazera.....odvtedy už niekoľko rokov púšťame na Vianoce kapra do Rusovského jazera. Dovoľ, aby sme túto tradiciu odteraz venovali Tebe ako prejav našej veľkej vďaky a obdivu.

A v tejto krátkej fotogalérii si zaspomínajme na Mariána, ako sme ho poznali.