List pre VH

Milý pán Havel,
Odpusťte mi, prosím, že Vám píšem na regionálne stránky, ktoré patria neveľkej obci mimo nejakého dôležitého diania. Verím, že mi to odpustíte, a to aj preto, že Vaša politika bola vždy politikou nielen s rozmerom myšlienkovo celosvetovým, ale zároveň prakticky veľmi lokálnym.
Odpusťte mi, že Vám píšem tak neskoro, v dobe, kedy si môj list už neprečítate, teda aspoň nie z miesta, ktorému by som rozumel. Za Vášho života som si netrúfol. Určite sa usmejete a poviete, že aj neskoro je lepšie ako nikdy. Irónia a zmysel pre absurditu boli tiež súčasťou Vašej osobnosti.

A nakoniec, odpusťte mi, že Vám vôbec píšem. Nie som filozof, veľký mysliteľ ani spisovateľ, nikto, kto by sa s Vami mohol porovnávať. Verím, že mi odpustíte takúto trúfalosť. Neboli ste však len politik, boli ste najmä človek s tým zvláštnym darom, ktorý aj keď je istým spôsobom nad ostatnými, chápe, že v inom, tom skutočnom zmysle, nie je nič viac ako druhí a vie sa s nimi úplne normálne porozprávať.

A čo Vám vlastne chcem napísať? Vlastne je to veľmi jednoduché. Aj keď som Vás nikdy nestretol osobne, chýbate mi. Viem, že mi budú chýbať Vaše úvahy, Vaše pomenovanie reality, Vaša snaha o politiku hodnôt, život v pravde. Kiež by bolo čo najviac takých, ktorí v tom budú pokračovať.

Verím, že sa nájdu. A aj keď sa tomu dnes mnohí vysmievajú, verím, že láska a pravda nakoniec zvíťazí nad lžou a nenávisťou.