Gaštany - červené súkno

Zamyslenie p. Farkašovského k znovu živej téme Gaštanovej aleje:
Ešte nedávno to boli retardéry, ktoré pri každom spomenutí iritovali vedenie obce a najmä pána starostu. Dnes sú to už gaštany, ktoré sú pre nich ako červené súkno pre býka.
A tak mi napadlo pouvažovať nad tým, čo majú retardéry a gaštany spoločné.

Principiálne veľa.

Ani retardéry ani gaštany sa v Rusovciach dlhé roky neriešili systematicky a koncepčne. Práve preto z nich vznikol problém, ktorý je pre vedenie obce nepríjemný. Nepríjemný na počutie i na videnie. Vždy bolo pohodlnejšie použiť obligátne „funckionárske“ výhovorky o nedostatku peňazí v rozpočte, než hľadať a nájsť možnosti riešenia. V tom bola a je tunajšia komunálna politika zaspatá a nedvižná. Chýba jej ťah na bránu a konštruktívnosť. To sa tak skoro ani nezmení, pokiaľ nebude silnejšie počuť hlas občana na zasadnutiach zastupiteľstva, alebo ak Boh dá na nejakých verejných zhromaždeniach. Uvidíme, kto zo zvolených zástupcov ľudu nájde v sebe odvahu usporiadať nejaké to stretnutie s občanmi, aby zistil, čo ľudia chcú, čo si myslia o prioritách, čo ich trápi, čo a ako by navrhovali.... Možno by to boli zaujímavé, inovatívne riešenia, možno by občania sami pomohli, ale na to s nimi treba komunikovať. A komunikácia - to je bohužiaľ trvalá slabina vedenia obce. (Zaujímavé pritom ale je, že pred voľbami to až tak neplatí, vtedy všetci sľúbia všetko a všetci všetkých spájajú, vtedy neexistujú starí a noví rusovčania, vtedy je akosi všetko inak, všetko krajšie, vznešenejšíe a ľúbivejšie. Veď sa pečie prasa a tečie víno. Nuž, aj naposledy podaktorí uverili....)

Vrátim sa ale ku gaštanom.
Nie som priateľom emotívnych rečí. Pozerám sa gaštany pragmaticky a ľudsky. Sú to krásne stromy a keď rozkvitnú – hotová pastva pre oči. Zasluhujú si úctu a rešpekt. Ale zaslúžia si ešte niečo - starostlivosť.
A tej sa týka moja prvá principiálna otázka - kto nesie zodpovednosť za to do akého stavu sa gaštany v Rusovciach dostali. Kto má zaistiť permanentnú starostlivosť o stromy – teda pravidelné postreky, ošetrovanie a orezávanie. Hasiči to určite nie sú.... hľadajte ďalej a pýtajte sa na miestnom úrade. Dobrovoľne sa určite nikto neprihlási. Som len zvedavý na výhovorky, či aspoň tie budú originálnejšie ako v minulosti.
Objektívne treba povedať, že v Gaštanovej aleji je viacero stromov v „havarijnom“ stave. Otázkou je kto a prečo to dopustil až tak ďaleko. Kým si s čistým svedomím nezodpovieme túto otázku, ťažko sa pohneme ďalej. Ostaneme iba v rovine nasrdenosti, bezmocnosti a skepsy...

Druhá principiálna otázka - ak je strom chorý a pádom ohrozuje životy, zdravie a majetok občanov treba to riešiť. S tým každý súhlasí. Dôležité je ako.
Vyrúbať (a najlepšie v sobotu).

Pre obyvateľov Gaštanovej aleje to je vážny zásah do ich životného prostredia. A tu nasleduje tretia principiálna otázka. Nezaslúžili by si, aby sa pri takejto situácii objavil starosta a aspoň vysvetlil ľuďom čo a ako bude ďalej? To je - resp. by bola - tá správna komunikácia.

Občania cítia krivdu, nie sú informovaní - nevedia čo sa chystá, koľko stromov padne a čo ďalej. Správny muž na správnom mieste, reprezentant obce s čistými úmyslami by sa mal postaviť zoči voči občanom a chlapsky im do očí sľúbiť - dnes vyrúbeme, zajtra vyfrézujeme koreňové pozostatky a napozajtra zasadíme na ich mieste nové gaštany. Podotýkam nie páviové, dorastajúce do výšky 3 metre, ale pôvodný druh, aby si celá aleja uchovala kompaktný ráz a nepripomínala húsenkovú dráhu. Navyše by mal svojím slovom garantovať, že sa o ne bude obec starať. Že sa minulosť už opakovať nebude.

Tak by konal každý gazda vo vlastnej záhrade.
Tak si predstavujem praktické riešenie problému gaštany na Gaštanovej aleji.

PS
Ešte malý dovetok k téme gaštany. Padli na zem a sotva ubehlo pár minút už bol na mieste malý traktor s vlečkou a neskôr aj päť alebo šesť osobných áut s vlečkami. Zbehlí rusovčania - podotýkam neboli z lokality Gaštanová aleja si drevo ponakladali a odviezli domov. A pekne zadarmo.
Miestny úrad nech plače ďalej, že nemá peniaze na ochranu gaštanov. Čo už s takým manažmentom, ktorému za bieleho dňa priamo pod nosom agilní súkromníci odnášajú drevo, ktoré mohol predať hoci za symbolickú cenu. Ale korektne.