Úvahy o demokracii

Aká je podstata skutočnej demokracie? Máme k nej v našej obci blízko alebo nie? A sú naši zástupcovia naozaj naši? Aj tí, ktorých sme osobne nevolili?

Český filozof Erazim Kohák v jednom samizdate ešte z čias Komančov píše o svojich zážitkoch s demokraciou. Žil vtedy v exile – na samote v lese v New Hampshire. „Obec“, v ktorej žil, čítala 74 ľudí na rozlohe 50 kilometrov štvorcových lesa. Títo obyvatelia, poväčšine drevorubači, sa raz ročne stretávali v tehlovej jednotriedke, aby zhodnotili uplynulý rok a spoločne rozhodli o tom, ako ďalej. Zástupcovia obce predložili účet – čo stálo odpratanie snehu a údržba ciest, kam išli spoločné peniaze. A potom plánovali a rozhodovali.

Treba opraviť cestu cez obec? Stojí to fúru peňazí. Každé rozhodovanie znamenalo, že prítomní sa na to budú musieť zložiť. A tak sa väčšinou rozhodli, že to ešte počká. Väčšie jamy zasypú štrkom a budú jazdiť trochu pomalšie. Ale debata pokračovala. Podporia umelecké stredisko? Alebo príspevok výboru pre cestovný ruch?

Jeden sused vášnivo odporoval rozhodnutiu postaviť na severnej hranici územia most – býval ďaleko odtiaľ a nepotreboval ho. Napriek snahe sa mu nepodarilo presvedčiť ostatných a stavba bola nakoniec odsúhlasená. Keď sa však rozchádzali, mávol rukou: nevadí, povedal som si svoje. Rozhodnutie, ktoré padlo, bolo spoločné. Aj keď bol proti, bolo to svojím spôsobom aj jeho rozhodnutie, pretože mal možnosť povedať svoje a hlasovať.

Rozmýšľam, ako je to u nás. Naša obec má o niečo viac ako 74 občanov a problémov na riešenie je priveľa. Musíme mať zástupcov, ktorí rozhodujú dôležité veci aj za nás. Zvolili sme si ich a na to tu sú. Zdá sa mi, že tu máme oproti drevorubačom v New Hampshire rezervy. Dnes je predsa jedno, či som nášho starostu volil alebo nie, spoločne sme ho zvolili: je to preto aj môj starosta a ja ho ako starostu ctím, nemám dôvod tváriť sa inak. Nevolil som asi všetkých zastupiteľov tak ako tam dnes sú, ale spoločne sme ich zvolili: sú to teda všetci aj moji zástupcovia. Myslím, že hundranie po voľbách je zbytočné – zvolili sme si ich a tak to má byť. Zvolili sme si ich spoločne.

Demokracia je však aj o niečom inom: je to aj úcta k druhým. Na jednom sedení bol Erazim Kohák svedkom vášnivej debaty. Išlo o stavbu cesty, ktorá by o dva kilometre skrátila cestu cez obec. Jediný problém bol, že by viedla rovno cez sad dvoch dedkov. Jeden sused za druhým presviedčali ostatných o výhodnosti cesty – až na tých dvoch. Pri hlasovaní však neveril svojim očiam: návrh neprešiel päťdesiatimi hlasmi proti ôsmym. Jeden z účastníkov to komentoval slovami „Keď oni dvaja majú ten sad tak radi...“ Demokracia je aj ohľad k menšine dvoch dedkov.

Ako je to u nás? Úcta? Ohľad? Tolerancia? Obávam sa, že sme stále rozdelení na „starých“ a „nových“ Rusovčanov. Na tých, ktorí patria k starostovi, tých, ktorí patria k exstarostke a neviem komu ešte. Tých, čo majú radi Rusovce a tých, čo sa pre ne spájajú. Všetci proti všetkým...

Obávam sa, že kým neprijmeme spoločné rozhodnutia za vlastné, kým nebudeme tolerantní voči tým, ktorí bývajú na druhom konci dediny, kým nebudeme vedieť zabudnúť na to, čo bolo, ďalej sa nedostaneme.

Skúsme sa prestať hrať na „my“ a „oni“. Skúsme mať spoločne radi Rusovce a aj sa pre ne spájať, bojovať za lepšie Rusovce, hasiť, čo nás páli a pritom trebárs aj naturálne kukať – teraz je na to príležitosť. Inak si myslím, že nedosiahneme vôbec nič.