Autom za bezbariérovosťou a toleranciou

V sobotu 7. júna sa vydá nemalá skupina veteránov na krásnu, trojhraničnú trasu medzi Rusovcami a maďarským mestom Lipót. Za to, že štart je práve v Rusovciach, vďačíme nášmu spoluobčanovi pánovi Tiborovi Strakovi. V nasledujúcom rozhovore vám priblížime nielen prípravy Trojhraničného Veteran Car stretnutia, ale aj to, kam sa pán Straka chystá ísť reprezentovať našu krajinu v najbližšej dobe.
Pán Straka, ako prebiehajú prípravy na Veteran Car stretnutie?

Tak ako na každú veľkú akciu, aj na Veteran Car stretnutie je treba vybaviť ohromné množstvo vecí. Situáciu nám skomplikovali aj Majstrovstvá sveta vo futbale, ktoré sa konajú v susednom Rakúsku a kvôli ktorým bude opäť zavedená hraničná kontrola. Preto v dnešných dňoch rokujem s pohraničnou správou, aby boli informovaní o našej akcii a pustili nás cez hranice bez zdržania.

Čo zaujímavé by ste nám mohol z tohto ročníka Veteran Car stretnutia dopredu prezradiť?

Tento rok očakávame viac ako sto účastníkov, z toho asi 30 príde z Maďarska. Toľkoto veteránov sme na stretnutí ešte nemali. Druhou zaujímavosťou, ktorú prezradím je, že prihlásených máme aj 6 žien – veteránok, ktorým sme tento rok vyhlásili samostatnú súťaž. Naša trasa povedie aj cez tzv. Trojhran – miesto, kde sa spájajú hranice Slovenska, Maďarska a Rakúska. Na tomto mieste položíme veniec obetiam komunizmu, ktoré boli zastrelené pri prechode hraníc do Rakúska. Tí z vás, ktorí sa nedostanete na štart, môžete prísť našich súťažiacich povzbudiť aj sem.

Po skončení Veteran Car strtnutia by ste si zaslúžil odpočinok, ale ten vás pravdepodobne nečaká. Okrem občianskeho združenia Trojhraničný Veteran Car Club, ktoré je organizátorom stretnutia veteránov, ste predsedom aj druhého občianskeho združenia – Imobility, ktoré sa venuje zdravotne znevýhodneným občanom. Pod hlavičkou tohto O.Z. odchádzate o necelé tri mesiace na dlhú cestu. Prezraďte, kam?

Spolu so svojimi priateľmi sa vo štvorici chystáme koncom augusta prebrázdiť Európu pod heslom „Za Európu bez bariér a proti intolerancii“. Našim cieľom bude prejsť 21 Európskych štátov a v každom z nich zažiť život invalida aspoň na krátku dobu. Tak najlepšie zistíme, ako je krajina pre vozíčkara prístupná a aj to, nakoľko zdravotne znevýhodnených tolerujú domáci.

Ďalej máme naplánované stretnutia s rôznymi predstaviteľmi organizácii zdravotne postihnutých. Výsledkom bude porovnávacia správa o bezbariérovosti jednotlivých európskych miest a o sociálnych zákonoch, venujúcich sa práve problematike pomoci zdravotne postihnutým ľuďom v navštívených krajinách.

Čo konkrétne môže vaša cesta priniesť zdravotne znevýhodneným občanom, ktorý majú chuť cestovať po Európe?

Na základe našich skúseností sa budú samozrejme môcť rozhodnúť, ktoré európske veľkomesto im otvára svoje brány a ktoré nie. To by však bolo na štyri mesiace málo. Našim najväčším praktickým cieľom je dosiahnuť zjednotenie legislatívy EÚ v oblasti európskeho preukazu zdravotne postihnutých - uznávanie tohto preukazu vo všetkých krajinách EÚ v oblasti bezplatného parkovania, zľavnených vstupeniek a podobne.

Oba tieto ciele sú podľa mňa veľmi ušľachtilé a spolu so zmapovaním legislatívnych zákonov môžete pomôcť nejednému vozíčkarovi aj v prípade, že sa rozhodne, tak ako mnoho mladých ľudí v dnešnej dobe, do zahraničia presťahovať na dlhší čas. Ktoré mestá počas svojej cesty navštívite?

V prvej, trojtýždňovej etape prejdeme Prahu, Berlín, Kodaň, Oslo, Štokholm, Helsinki, Tallin, Rigu, Vilnius a Varšavu. Táto trasa má okolo 6 000 km. Potom si dva týždne doma oddýchneme a pôjdeme na druhú, o týždeň a 3 000 km dlhšiu cestu po mestách Viedeň, Amsterdam, Brusel, Luxemburg, Paríž, Lisabon, Madrid, Miláno, Ľubľana, Zahreb, Budapešť a vrátime sa opäť domov.

Spolu prejdete neuveriteľných 15 000 km. Keďže sme už v úvode spomenuli vašu lásku k automobilom – veteránom nepredpokladám, že by ste išli na novom aute. Mám pravdu?

Samozrejme mi nedalo nezapojiť do tohto krásneho projektu môjho miláčika, Škodu 1000 MB – De Luxe, rok výroby 1969. Veríme, že aj tento krásny automobil nám pomôže vzbudiť záujem u ľudí.

Na záver ešte jedna otázka – máte medzi mestami svojho osobného favorita, veľkomesto, o ktorom si myslíte, že je vozíčkarom najviac otvorené a jeho občania sú najtolerantnejší?

Podľa mňa sú v tomto smere najďalej Švédi, takže mojim favoritom je Štokholm.

Pán Straka, prajeme vám, aby boli obe akcie úspešné a priniesli radosť a úžitok vám a všetkým, pre ktorých sú určené.

Ďakujem, o výsledkoch obidvoch vás budem rád informovať.