História vs. bezpečnosť

Keď sa v marci tohto roku zrútila časť strechy opustenej budovy vedľa zdravotného strediska, začali sme sa báť o bezpečnosť seba a svojich detí. Keď sme tri dni pred jej zbúraním našli tento objekt na katastrálnej mape z roku 1881, začalo nám byť za ním smutno. A začali sme sa oň viacej zaujímať.
Takmer 250-ročná história tejto budovy v sebe skrýva určite viac ako to, čo si z nej pamätáme za posledné roky. V budove bývalého majera zažívali naši „predkovia“ určite chvíle smutné aj veselé. Tešili sa z dobrej úrody, plakali po vetroch, ktoré im ju zničili.

Mnohí z nás denne chodili popri troch tehlách s písmenkami HL, ktoré boli použité na zamurovanie pôvodného okna. Často sme rozmýšľali, z akého obdobia sa tieto tehly datujú a na akú budovu boli pôvodne vyrobené. Veľa sa nám o tejto budove nepodarilo zistiť, ale niečo sme sa od miestneho kronikára p. Malineritsa dozvedeli.

Budova majera bola súčasťou komplexu žrebčína a cvičnej dostihovej dráhy, ktoré sa nachádzali na mieste dnešného zdravotného strediska a domov na Lónayovej ulici. Práve v nej sa nachádzali stajne, kde sa chovali kravy, ktorých mlieko bolo denne na stole grófov z kaštieľa.

Tehly, ktoré sme si pri búraní zachránili, nám históriu ešte troška upresnili. Na jedných je vidno rok výroby 1766 a znak SZ. Tieto tehly by mohli značiť rok stavby, nakoľko ich bolo pri búraní objavených mnoho a datujú sa z rovnakého obdobia ako stavby, ktoré stáli pôvodne v okolí. Písmenká SZ nám pripomínajú tehelňu grófa ?tefana Zichyho, ktorý v tom čase vlastnil Rusovský kaštieľ. Keď som si tie čísla ohmatala, dýchla na mňa história. O čom všetkom by tie tehly vedeli rozprávať. Aj tie mladšie „prestavbové“ so znakom HL – vypálené v tehelni Henckel a Laura pravdepodobne na konci 19. storočia (gróf Henckel s manželkou Laurou kúpili panstvo a kaštieľ v Rusovciach v roku 1872).

Prepadla ma nostalgia a smútok za touto budovou. Zdravý rozum ma však dostal znova do správnych koľají – bezpečie a zdravie nás a našich detí je dôležitejšie. Historické objekty si nesmieme nechať schátrať, ale keď nám začnú doslova padať na hlavu, je už na záchranu asi neskoro.

Preto sa tešme z toho, čo sa nám v Rusovciach podarilo zachrániť. Asi najjasnejším dôkazom je Kostol sv. Víta a Rusovský kaštieľ. O niečo horšie je na tom vodná veža v zámockom areáli, budova maďarskej školy, Dom Záhradkárov ... a našli by sa aj ďalšie objekty. Aj keď málokto z nás môže reálne pomôcť s ich záchranou, každý z nás môže dbať o to, aby sa neničili a ich rekonštrukcia bola v budúcnosti aspoň o niečo jednoduchšia.